Ako vybrať správne náradie na natieranie

Štetce sú jednou z najdôležitejších pomôcok používaných na nanášanie náterových hmôt a maliarskych farieb. Najčastejšie sa používajú štetce guľaté, ploché a zároháky, na niektoré práce ako je napr. linkovanie a fládrovanie sú určené špeciálne štetce, ktoré sú vhodné predovšetkým pre túto techniku. Guľaté štetce sa predávajú v rôznych veľkostiach (priemeroch) označených číslami. Najbežnejšia veľkosť okrúhlych štetcov sa pohybuje od č. 4 do č. 25 (priemer hlavy štetca od 8 mm do 39 mm). Ploché natieracie štetce sú označované v palcoch (najčastejšie l" až 3,5", šírka štetca 25 mm až 89 mm).

Štetce sa vyrábajú so 100% obsahom štetín, alebo v zmesiach štetín, vlásia, alebo umelých vlákien. Starí maliarski majstri si najviac cenili štetce s obsahom kvalitných prírodných štetín, pretože sú pružné a veľmi dobre držia farbu. Pre väčšinu prác však vystačia oveľa lacnejšie štetce zo zmesi štetín a syntetických vlákien.

Pri natieraní vodou riediteľných farieb štetcom možno docieliť lepšieho vzhľadu náteru pri použití špeciálnych štetcov pre vodou riediteľné farby. Tieto štetce nie sú z prírodných štetín, ale zo špeciálnych na konci rozstrapkaných umelých vlákien.

Pre nanášanie pomaly zasychajúcich náterových hmôt napr. fermežových, olejových, syntetických a pod. používame hlavne štetce guľaté. Aby bolo možné naniesť a rozpracovať rovnomernú vrstvu náterovej hmoty na ploche, je potrebné guľatý štetec upraviť, to znamená skrátiť dĺžku štetín a obrúsiť ich do tvaru klina. Vzhľadom na to, že podväzovanie štetcov si vyžaduje určité skúsenosti, odporúčame požiadať o pomoc odborníka.

Pre nanášanie náterových hmôt, ktoré rýchlo zasychajú a ľahko sa rozotierajú (vodou riediteľné), sú najvhodnejšie ploché štetce. Tieto štetce pri natieraní zaberajú väčšiu plochu a pretože sa s nimi veľmi dobre pracuje, získavajú si čoraz väčšiu obľubu. Sú vhodné na nanášanie nitrocelulózových, alkoholových, epoxidových, ale predovšetkým vodou riediteľných náterových hmôt.

Na nátery zle prístupných miest, napríklad radiátorov a potrubia ústredného kúrenia, alebo spodných častí automobilov, sú vhodné štetce zaroháky (radiátorové). Sú to ploché štetce zahnuté v uhle asi 45°, ktoré sa najčastejšie predávajú v šírke 25 mm až 76 mm.

K nanášaniu maliarskych farieb ( glejových, latexových a pod.) sú vhodné maliarske štetce guľaté alebo hranaté. Pre menej náročné práce úplne vyhovujú lacnejšie maliarske štetky osadené zmesou prírodných a syntetických vlákien, pre náročnejšie práce sa oplatia kvalitné druhy z prírodných materiálov. Na hrubšie práce (murárske), k maľbe hospodárskych priestorov (pivníc, garáží), hlavne vápennými nátermi sú určené murárske štetky.

Valčekom je možné nanášať náterové hmoty, maliarske a fasádne farby na veľké, hladké a nie príliš členité plochy. Je vhodný na nanášanie farieb na steny interiérov, fasády domov, strechy, podlahy, panely a pod.. Veľmi dobrú službu spraví aj pri natieraní plota z drôteného pletiva. Prednosťou nanášania valčekom je predovšetkým vysoká produktivita práce a kvalitne vykonaný náter.

Pre nanášanie náterových hmôt a maliarskych farieb sa používajú valčeky s plyšovým poťahom zo syntetických vlákien a prírodnej jahňaciny alebo polyuretánovej peny. Pri výbere valčeka je potrebné vziať do úvahy, čo chcem natierať a akú použijem náterovú hmotu.

Na nanášanie vodou riediteľných náterových hmôt a maliarskych farieb je možné použiť väčšinou všetky druhy plyšových poťahov, prírodné kožušiny aj penové valčeky. Na nanášanie náterových hmôt s obsahom organických rozpúšťadiel (napr. syntetických, epoxidových, polyuretánových, nitrocelulózových a pod.) je možné použiť len niektoré druhy valčekov. Vhodnosť pre určitý druh farieb je uvedená v návode na použitie a pri výbere valčeka je potrebné sa ním riadiť.

Veľmi dôležitá pre použitie valčekov je dĺžka vlákien plyšového poťahu. Pri fasádnych a univerzálnych valčekoch pre nátery interiérov je vhodná dĺžka vlákien 18–22 mm. To umožňuje veľmi dobrú nasiakavosť a roztierateľnosť disperzných náterových hmôt a maliarskych farieb na veľkých plochách. Ak je natieraný povrch hladký, používajú sa valčeky nepolstrované. Na nerovné, hrubé (drsné) plochy sú vhodné valčeky polstrované, ktoré majú mäkký poťah na jadre valčeka s hrúbkou 6 až 9 mm (priemer valčeka je väčší o 12 až 18 mm).

Valčeky s dĺžkou vlákien plyšového poťahu 12–13 mm sa spravidla používajú na nanášanie rozpúšťadlových farieb (napr. syntetických, chlórkaučukových, nitrocelulózových a pod.). Sú však vhodné aj na nanášanie disperzných vodou riediteľných farieb napr. Balakryl. Tieto valčeky dobre sajú a rozotierajú náterovú hmotu, ktorá pri natieraní nestrieka.

Pre lakovanie sú vhodné valčeky s dĺžkou vlákien 4 mm. Tieto valčeky nezanechávajú na povrchu vzduchové bubliny a povrch je hladký. Sú vhodné aj na nanášanie farebných lesklých a pololesklých náterov pri požiadavkách na čo najmenšiu štruktúru povrchu náteru.

Osobitnú kategóriu tvoria valčeky penové, ktoré sa používajú predovšetkým na lakovanie, ale aj na nanášanie disperzných farieb na rôzne povrchy (napr. sokle budov atď.). Penové valčeky sú buď viac pórovité, ktoré pri nanášaní zanechávajú „pomarančový“ povrch, alebo s jemnými pórmi a lakovaný povrch je hladký. Pri nanášaní vodou riediteľných náterových hmôt môže na nátere niekedy vznikať pena (bublinky).

Pred začiatkom práce je vhodné valček vymyť vodou. Tým sa dosiahne optimálny príjem a výdaj farby pri nanášaní. Pri použití rozpúšťadlových farieb musí byť valček vždy suchý. Počas práce valček ponoríme do farby (vo vaničke), prebytočnú farbu vytlačíme cez sito a môžeme natierať. Po skončení práce valček a náradie vyčistíme vodou alebo príslušným riedidlom a vysušíme.

Po použití, alebo pri prerušení práce je potrebné zo štetca vytlačiť náterovú hmotu, ihneď ho dôkladne vyprať vodou pri použití vodou riediteľných náterových hmôt, alebo v predpísanom rozpúšťadle. Pred jeho uložením je dobre umyť štetec vlažnou vodou a mydlom (pri umývaní sa musí vytvárať bohatá pena, ktorú čistou vodou opláchneme). Jedine takto ošetrený štetec nezatvrdne a je možné ho používať dlhú dobu.

Pri prerušení práce na kratšiu dobu (niekoľko hodín) je možné štetec uložiť v nádobe s vodou. Tento spôsob je možné použiť pri náteroch vodou riediteľnými náterovými hmotami, fermežovými, olejovými, syntetickými na vzduchu schnúcimi a maliarskymi prípravkami. Takto sa nedajú uchovávať štetce pri náteroch dvojzložkovými náterovými hmotami, napr. epoxidovými, pretože vytvrdzovanie náterov prebieha aj bez prístupu vzdušného kyslíka. Pri práci s týmito typmi náterových hmôt je potrebné ihneď po skončení prípadne aj počas práce (ak natieranie trvá dlhšiu dobu) štetec vyprať v predpísanom riedidle, inak sa znehodnotí (stvrdne).

Dobre vypraté štetce sa ukladajú zavesené, aby pri skladovaní nedochádzalo k deformácii štetín.

Štetce znečistené od maliarskych farieb je potrebné po každej práci riadne vyprať, najlepšie v tečúcej studenej vode, prípadne vo vlažnej vode. Pred uložením je vhodné ich ešte umyť mydlovou vodou a opäť dôkladne prepláchnuť čistou vodou. Pri sušení je ich potrebné zavesiť, aby nedochádzalo k deformácii štetín.

Po práci s valčekom na nanášanie náterových hmôt je potrebné zbaviť plyšový povlak aj molitanovú penu zvyškov všetkých použitých náterových hmôt vypraním vo vode (pri použití vodou riediteľných náterových hmôt), alebo v predpísanom riedidle vrátane umytia valčeka mydlovou vodou. Postup čistenia je rovnaký ako u štetcov. Plyšový povlak musí mať stále kožušinový dotyk a molitanová pena musí byť pružná. Po umytí valček zasuňte na očistený držiak a nechajte osušiť v zavesenej polohe (nikdy neklaďte na zem, pretože by sa poškodili vlákna plyšového poťahu). Jedine tak možno zabezpečiť správnu funkciu valčeka.

Niektoré druhy náterových hmôt je výhodnejšie nanášať striekaním. Touto technikou je možné docieliť veľmi kvalitné zliate a hladké nátery s rovnomernou hrúbkou. Proti nanášaniu štetcom je táto technika podstatne výkonnejšia. Nevýhodou je, že tieto zariadenia sú pomerne nákladné, vyžadujú vhodné priestory s dobrým vetraním, prípadne s odsávaním a s možnosťou pripojenia na elektrickú sieť.

Najčastejšie sa náterové hmoty nanášajú pneumatickým alebo vysokotlakovým bezvzduchovým striekaním. Tieto zariadenia vzhľadom k výkonu a cene sú vhodné predovšetkým pre remeselníkov a profesionálnych maliarov. Na nanášanie náterových hmôt doma, na chate alebo chalupe možno používať elektrické striekacie pištole Airless. Tieto pištole pracujú bez tlakového vzduchu, bez kompresora, iba s elektrickým piestovým čerpadlom. Predávajú sa jednoduché modely vhodné pre náterové hmoty s nízkou konzistenciou (riedke), až po veľmi výkonné striekacie pištole, ktoré možno použiť aj na materiály s veľkou viskozitou.

Elektrické striekacie pištole Airless možno používať na nanášanie lakov, lazúrovacích lakov, prostriedkov na ochranu dreva, farieb a emailov. Výkonnejšie modely sú vhodné aj pre nezriedené husté materiály. Týmito pištoľami možno nanášať vodou riediteľné aj rozpúšťadlové náterové hmoty.

Aby bol dosiahnutý kvalitný hladký náterový film, je potrebné nastriekať dostatočne hrubú, rovnomernú vrstvu náterovej hmoty. Príliš tenká vrstva má za následok nezliaty, hrboľatý a zaprášený povrch. Príliš hrubá vrstva steká. Pri striekaní je dôležitá správna vzdialenosť a sklon pištole voči striekanej ploche, vhodne nastavená šírka lúča a správne prekrývanie striekaných pásov. Ďalej je dôležitá teplota, čistota a vlhkosť prostredia, podklad pod náter a príprava náterovej hmoty (pozri Podmienky pre zhotovovanie náterov a úprava náterových hmôt na nanášanie).

Používajú sa pri úprave podkladov, to je brúsenie dreva, kovov a ďalších materiálov pred nanášaním náterových hmôt a na brúsenie jednotlivých vrstiev náterov. Zrnenie brusiva sa zvolí podľa druhu brúseného podkladu a požadovanej kvality brúsenia. Na odstraňovanie hrdze, starých náterov, brúsenie tmelových vrstiev, podkladových náterov a pod. sa zvolí najprv brusivo hrubšie a z neho sa prechádza na brusivo jemnejšie.

Brúsi sa zasucha, alebo zamokra s použitím rôznych druhov kvapalín, ktoré obmedzujú zalepovanie brúsnych papierov, znižujú prašnosť a ochladzujú brúsený povrch, čím znižujú aj možnosť mäknutia niektorých náterov. Zasucha sa prebrusujú nátery, ktoré by sa vplyvom pôsobenia kvapalín (vody) rozmáčali (napr. vrstvy niektorých druhov tmelov). Pri brúsenie zasucha vzniká spravidla hrubší obrus a viac stôp po brúsení.

Zrnenie (hrubosť) brúsnych papierov (plátien) sa označuje číslami. Najhrubší papier (plátno) má označenie 30, najjemnejší 600 (alebo ešte jemnejší).

Brúsne papiere pre brúsenie zasucha sú vhodné na brúsenie dreva, omietok a iných nasiakavých materiálov a náterov na týchto podkladoch. Možno ich použiť na brúsenie náterov aj na ostatných podkladoch, ak zrnitosť a spôsob brúsenia vyhovuje návodu na použitie. Brúsne plátna majú rovnakú zrnitosť ako brúsne papiere. Brúsne plátna sa používajú prevažne na brúsenie kovov a podobných podkladov. Na brúsenie náterov možno použiť aj brúsne prostriedky rôzneho zrnenia na penových podložkách (tzv. brúsne hubky).

Na brúsenie zamokra sú vhodné brúsne papiere označené Waterproof. Vzhľadom k veľmi širokému rozsahu zrnenia sú použiteľné prakticky pre všetky druhy náterov a podkladov. Najčastejšou kvapalinou, používanou pri brúsení náterov na kovoch, je voda. Mydlové roztoky sa používajú pri brúsení povrchov, ktoré sa čistou vodou zle zmáčajú (napr. niektoré typy lakovaných náterov).

Na nanášanie tmelov sa používajú rôzne druhy stierok (špachtle) z oceľového plechu v drevenom držiaku v šírke 30–120 mm. Na nanášanie tmelov na zaoblené plochy (napr. karosérie automobilov) sú vhodné pružné stierky z oceľového plechu alebo umelej hmoty, ktoré je možné v ruke tvarovať (prehnúť) podľa tvaru podkladu.

Na nanášanie lepidiel pri lepení keramických obkladov, podlahových krytín a pod. sa používajú zubové stierky. Staré glejové maľby sa odstraňujú škrabkou. Oceľový nôž je upevnený v držiaku s drevenou rúčkou. Podľa povahy práce možno použiť nôž úzky alebo široký.